Ako to bolo s odstráňovaním chľpkov a fúzov v minulosti?

Predstavujete si, rovnako ako všetci ostatní, pravekého človeka ako zarasteného muža s neupravenými vlasmi a ešte navyše v roztrhanom odeve? Áno, takto nám väčšinou našich predchodcov vyobrazujú v učebniciach a časopisoch. Bolo to ale skutočne tak? A kedy si vlastne muži začali upravovať fúzy a ženy odstraňovať chĺpky na nohách alebo v podpazuší?

Nielen Vaše predstavy sú také, že naši predchodcovia sa o seba moc nestarali, pretože nemali ako. Vedeli ste ale, že sa človek vždy snažil o seba dbať? Dokazujú to už praveké sošky ľudí s upraveným účesom.

Tisíce rokov pred naším letopočtom fungoval pazúrik

Typický mýtus o strapatých a neupravených ľuďoch vyvracia hneď niekoľko malieb, ktoré pochádzajú z obdobia približne 100 000 rokov pr.n.l. a na ktorých je viditeľné, že si muži odstraňovali fúzy pomocou mušlí a ich ostrých okrajov. Techniky sa ale zdokonaľovali a s objavom prvých pazúrikových nástrojov o 70 000 rokov neskôr sa na úpravy zovňajšku začali používať práve pazúriky. V tejto dobe sa ale ešte nedá hovoriť o tom, že by to ľudia robili kvôli skrášleniu, ale jednalo sa skôr o rituálne úkony.

Od prvej britvy až po stredovek

Prvý nástroj, ktorý by sa s trochou odvahy dal nazývať akousi britvou, vytvorili naši predkovia z medi a bolo to približne v 3. tisícročí pr.n.l. Táto doba sa dá považovať za začiatok módy holenia mužskej tváre, prípadne iné úpravy fúzov, ako bola egyptská faraónska briadka. Egypt sa dá vo všeobecnosti považovať za kolísku holenia, pretože už za doby starovekého Egypta sa ochlpené telo považovalo za nečisté a k holeniu aj iných častí tela, ako je tvár, dochádzalo najmä z hygienických dôvodov. V tomto období sa tiež pravdepodobne objavuje používanie cukrovej pasty, pretože ľudia zistili, že cukor veľmi dobre funguje ako depilačný prostriedok.

Odstraňovanie chĺpkov a holenie tváre bolo veľmi populárne aj v starovekom Grécku a starom Ríme. V Grécku sa depilácia dostala do všetkých vrstiev obyvateľstva, kým v Ríme svoje hladké nohy ukazovali najmä mladí aristokrati v kúpeľoch. Po páde Rímskej ríše boli metódy odstraňovania chĺpkov na pomerne dlhú dobu zabudnuté a k ich znovuobjaveniu došlo až v priebehu 12. a 13. storočia počas krížových výprav.

Hladká pokožka je módna záležitosť

Kolísku odstraňovania chĺpkov u žien hľadajte v Južnej Amerike, konkrétne v Brazílii. Je to najmä preto, že v Brazílii sa v období karnevalov ženy ukazujú vo veľmi úsporných modeloch a hladká pokožka je tak vyžadovaná.

Depiláciu známu z kozmetických salónov priniesol až začiatok 20. storočia. V USA sa rozšíril trend odhaľovania pokožky a preto sa zvýšilo percento žien, ktoré si začali odstraňovať chĺpky. Zároveň sa v tomto období začínali ženy aj viac líčiť. V roku 1914 prišiel na trh prípravok X Bazin, ktorý upozorňoval na to, že ženy začínajú nosiť oblečenie bez rukávov a bolo by preto vhodné, aby odstraňovali chĺpky z podpazušia. V tomto bolo prelomové aj vydanie časopisu Harper Bazaar, ktorý o rok neskôr zverejnil na titulke fotku ženy s oholeným pazuchami. Paradoxne si ženy skôr začali holiť podpazušie než nohy. Odstraňovanie chĺpkov na nohách prišlo na rad až v čase, keď sa začali skracovať sukne a ženy začali na verejnosti viac odhaľovať nohy.

Dnes úplne bežná vec

Už vtedy, v roku 1930, predpovedala žena menom Helen Rubinstein, že odstraňovanie chĺpkov na ženskom tele sa stane rovnako bežnou vecou, ako umývanie vlasov či lakovanie nechtov. A aj keď sa doba a trendy menia, stále je hladká ženská pokožka a mužská oholená tvár znamením čistoty a upravenosti.